Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

AKO DOSIAHNUŤ SPÁSU

     Dr. Peter Kreeft, profesor na katolíckej univerzite v Bostone, hovorí:  „Počas svojej 25-ročnej  praxe som sa pýtal stoviek študentov: Keby si mal dnes večer zomrieť a Boh by sa ťa opýtal, prečo by ťa mal pustiť do svojho kráľovstva, čo by si mu odpovedal? – Drvivá väčšina z nich zásluhy Ježiša Krista ani nespomenie.“
            Ďalej konštatuje: „ My, katolíci sme sa nenaučili, že spása je darom milosti, daná zadarmo a prijímaná vierou. Myslíme si, napriek náuke Cirkvi, že sme spasení pre svoju dobrú vôľu, dobré skutky, tým, že sa budeme trošku viac snažiť byť lepšími. Nepreháňam, že väčšina katolíkov v Amerike jednoducho nevie, ako dosiahnuť spásu“.
            Pri tomto ma napadá príbeh, ktorí mnohí poznáme - príbeh o dobrom kresťanovi, ktorý po smrti očakával svoje pompézne uvedenie do Božieho kráľovstva. V nebi bol však na jeho prekvapenie zavedený bodový systém, ktorý od každého adepta na večný život vyžadoval získanie 1000 bodov. Vzorný kresťan za každodenné chodenie do kostola, ktoré si veľmi u seba cenil, získal 1 bod, za účasť v rozličných aktivitách a spoločenstvách 1 bod, za intenzívne modlitby za obrátenie hriešnikov ďalší bod. To všetko bolo však do tej tisícky málo. Uvedomenie si Božej milosti, Božieho milosrdenstva, jedine skrze ktoré smieme dosiahnuť spásu – 1000 bodov.
            V chápaní tejto podstatnej veci sú reformované protestantské Cirkvi pred nami v predstihu. Nemôžme tiež nechať bez povšimnutia, akú úlohu prenechávajú pôsobeniu Ducha Svätého v Cirkvi, v službe. Niekedy s pýchou konštatujeme: „My sme tá pravá, jediná pravá Cirkev!“ Zabúdame však na to, že Pána Ježiša až natoľko nezaujíma plnosť pravdy v dokumentoch Cirkvi, ako plnosť pravdy v našich konkrétnych životoch. Nezaujíma ho, či my máme pravdu, ale skôr či Pravda má nás, či sme skutočne jeho učeníkmi.
            Je správne vážiť si učiteľský úrad Cirkvi a múdrosť nazhromaždenú v cirkevných dokumentoch, ceniť si vieroučné výroky Cirkvi, mnohokrát vycibrené storočiami ako vybrúsený diamant. Nemôžme si však náuku o „zachovávaní pravdy“ v oficiálnom cirkevnom učení vysvetľovať tak, že sme nadradení nad ostatných kresťanov, ktorí majú podľa našich mierok „menej než plnosť“. Ježiša viac ako naša „príslušnosť“ k pravej Cirkvi zaujíma naša poslušnosť Jeho Slovu.

                                                                                                 (zdroj: Katarína Lachmanová)